+++
Kampaň Karak XII +++
- zo
zápisníkov Prétora Alessana "Leva" Kiaslova, veliteľa 715-teho
kombinovaného regimentu, držiteľa "Honorifica Imperialis Potanica",
vydané po jeho smrti (174.M42)
 |
| Prétor Alessan Kiaslov. |
+ Kapitola I. Nábor (999.M41) +
Ten
deň začal ako každý iný. Ranná cesta do práce prebehla bez incidentu. Prišlo mi
zvláštne, že na jednotlivých úrovniach sa pohybovalo akosi priveľa ozbrojencov.
"Asi opäť vypukli nepokoje." pomyslel som si. Nebol som úplne pri
zmysloch, ranný recaf som mal ešte pred sebou a preto som sa nad tým ďalej
nepozastavoval. Čo mi však prišlo divné, do práce nás prišla sotva polovica. A
z tej polovice nás bolo len pár mužov. "Kde sú všetci ?" V hlave mi
začali vyvstávať pochybnosti. "Už si to počul ?" opýtal sa ma kolega.
Nie nepočul, ty génius, inak by som tu asi nebol, prebehla mi hlavou nenávistný
myšlienka. "Cisárov syn vyhlásil novú krížovú výpravu. Prebieha
mobilizácia. Berú všetkých dobrovoľníkov." Svet sa so mnou zatočil.
Prebral
som sa na ošetrovni. Na predlaktí som mal vytetovaný symbol nášho úlového mesta
a číslo. 715. Hlava ma neskutočne bolela. Ako keby som prepil celý večer. Ale
ja som nikde nebol, tým som si bol istý. Okolo mňa ležalo asi 20 ľudí s
podobnými symptómami. Dvere sa rozleteli. Vstúpil usmiaty doktor. A po jeho
boku postava s dlhým čiernym koženým kabátom. Pomalým pohľadom si nás všetkých
premeral. Pohľadom, z ktorého mrzla krv v žilách. "Dobré ránko,
branci." Branci, o čom to ten doktor preboha hovorí. Prebiehal som
pohľadom z doktora na kabátnika. Keď mi konečne došlo o čo tu ide, svet sa so
mnou znovu zatočil. A opäť som omdlel. Tentoraz bolo prebudenie bolestivejšie.
Tomu čo ma častoval fackami trvalo ešte hodnú chvíľku, kým pochopil, že som pri
zmysloch. "Kde som to ?" Tie výpadky pamäte ma začali znepokojovať.
"Transportná loď Cisárova pýcha." zaznela odpoveď. Cítil som ako na
mňa prichádzajú mdloby. Tentoraz som sa udržal pri zmysloch. Nedávalo to
zmysel. Nič z toho čo sa dialo nedávalo zmysel.
+
Kapitola IV. Výcvik +
Tretí
deň od môjho prebudenia sa na Pýche si nás všetkých zavolali. Boli nás tam
desiatky tisíc. Povedali nám, kam ideme. Povedali nám, čo tam budeme robiť.
Neveriacky som pozeral do tváre dôstojníka na obrazovke, z ktorého úst tie
informácie vychádzali. Bolo to ako sen. A po ňom nasledovalo kruté prebudenie.
Trénovali sme. Ráno. Večer. Stále. Spánok. Tréning. Spánok. Tréning. Rýchly
kolobeh, na nič ostatné nebol čas. Nikto nevedel koľko to trvalo. Týždne.
Mesiace. Roky. Oznámili nám, že v nasledovné dni sa pripojíme do bojov. Tak sme
sa z chlapacmi z našej čaty vyrazili na ťah, možno náš posledný. Alkohol, ak sa
tá brečka tak dala nazvať, nám stúpal do hlavy. Reči začali byť odvážnejšie a
príbehy epickejšie. V tom sa zjavil seržant Valaas. Taký ten fešáčik, čo po ňom
pokukovali všetky zdravotníčky. So širokým úsmevom nám oznámil, že má pre nás
prekvapenie. Do pekla a aké to bolo prekvapenie. Vysoké, s dlhými nohami.
Nechápem ako to ten seržant robí.
Nepamätám si kedy som sa vrátil späť na ubikácie. Ale nasledujúci deň
prepuklo peklo. Pýcha dorazila na miesto nášho nasadenia. V zhone vyvolanom
blízkym pristáním som sa pokúšal nájsť seržanta Valaasa. Poďakovať mu a tak.
Ukázalo sa, že ho jeho šťastie opustilo po tom, ako v podnapitom stave vrazil
do regimentálneho komisára. Teda to, že išlo o komisára zistil až v momente,
keď sa mu pred očami zjavilo ústie jeho pištole. Tesne po tom ako sa ho pokúsil
zmlátil za tú drzosť, že sa mu postavil do cesty. V tom momente mi to príšlo
ľúto. S odstupom času som sa prichytil pri tom, ako tomu nešťastníkovi závidím.
Vyhol sa tomu peklu, ktoré čakalo na nás.
+
Kapitola VI. Regiment a spojenci +
Pred výsadkom nám
oznámili, že po našom boku v boji proti Cisárovým nepriateľom budú stáť
spojenci. Ostali sme stáť ako oparení. Nikto tomu nechcel veriť. Ušatci. Xenos.
Uistili nás, že je to so súhlasom samotného cisárovho syna, trikrát posväteného
primarcha Guillimana. Warp to celé poser, súhlas nesúhlas. Bojovať s tými
ohavnosťami v jednom šíku, to bolo ako zlý sen. Potom všetko prebehlo ako
spomalený film. Príprava. Nástup do transportu. Prechod atmosférou. Výstup.
Základný tábor. A ďalší tréning. Nebol čas na premýšľanie. Nebol čas na nič.
Len spánok a tréning.
 |
IMPERIAL GUARD
- Punisher (140), lascannon (10), 2x multi melta (20), dozer blade (5)
- Punisher (140), lascannon (10), 2x multi melta (20), dozer blade (5),
camo netting (15)
non-FOC2: Ministorum Priest (25) - [25]
Troops1b: Infantry Squad (50), melta bomb (5) - [55]
Troops1c: Infantry Squad (50), melta bomb (5) - [55]
Troops1d: Infantry Squad (50) - [50]
Troops1e: Infantry Squad (50) - [50]
Troops1f: 40x Conscripts (120) - [120]
Troops2: Veterans (60), 3x plasma (45), grenadiers (15) - [120] in transport1
Fast2: Vulture (105), punisher cannon (50), heavy bolter (0) - [155]
YNNEARI
HQ2: Farseer (100),
singing spear (5) - [105]
Elites1: Inriam's
Specte (70) - [70]
Elites2: Wraithguard
(160), +2 add. wraithguards (64) - [224]
Troops1: Kabalite warriors
(40) - [40] in transport1
Troops1: Kabalite
warriors (40) - [40] in transport2
Fast1: Reavers (48),
blaster (10) - [58]
Fast2: Reavers (48),
blaster (10) - [58]
Fast3: Skyweaver
(100), +1 add. skyweaver (50), 3x zephyr glave (30) - [180]
HS1: Vauls wrath
support battery (30), +2 add. batteries (60), 3x d-cannon (75) - [165]
LoW: Yncarne (275) -
[275]
Transport1: Venom
(55), splinter cannon (10) - [65]
Transport2: Venom
(55), splinter cannon (10) - [65]
|
+
Kapitola IX. Oceľová falanga (002.M42) +
Karak. Vyhňový svet.
Producent bojovej techniky pre okolité imperiálne svety a niekoľko kapitul
mariňákov. Zradcovia. Rebeli. Heretici. Spolu s uctievačmi Marsu sa k Cisárovi
otočili aj jeho anjeli smrti. Podporení démonickými silami, nič im nestálo v
ceste pri podrobení si celého sveta. Boje boli dlhé a krvavé. Nič sa však
nevyrovnalo pohľadu pred bitkou, ktorú kronikári neskôr označili ako "Útok
oceľovej falangy". Ten pohľad ma prebúdza zo snov do dnešného dňa. Bola v
ňom skrytá krása. Morbídna, ale krása. Cisár ochraňuj moju dušu za takéto
slová. Vtedy mi to tak nepripadalo. Ako člen jednotky brancov, najmenej
skúsenej sily v regimente, som s hrôzou v očiach sledoval nepriateľské pozície.
Rozkaz znel jednoducho. "Nasadiť bajonety. Pochodovať vpred. V ústrety
nepriateľovi". V ústrety istej smrti.
 |
| Prvá hra proti 12 LR. Presne tak. Vyhrali sme hod o deploy a prvé kolo. 6 objektivov 4 sú za 3 vp na konci hry. 3 kartičky na ruke. 90% mojej armády tomu nič nerobí. Lets do this shit. |
 |
| Turn 1: Advance dopredu. Všetko je mimo dostrel. Takže run. Na oplátku dostávame bukakela vianoce od lc. Ale tak treacherous podmienky znamenajú reroll na tl zbraniach na 6tky. Takže dostávame menej damage, plus vďaka za 2+ cover pre paska a artilerky. |
 |
| Turn 2: Opäť advance. Pask dáva dole 3HP z LR. Vzadu prišla wraithgarda a odparila 2 ks LR. Plus arti dáva dole ďalší. Pechota runuje. Ostatné vozidlá len stoja. Uhrávame aspoň karty. LR strieľajú naspäť ale cover sa stále darí. |
 |
| Turn 3: Umierajú land raidre. Na xenos d-čka. A moji gardisti na assault cannony. Paskov bodyguard dostáva damage, Pask dáva dole ďalšie HP z LR |
 |
| Turn 3: Prichádzam o bodyguarda a Pask je imo. Vzadu sa motká wraithguarda na pešo. Artilárka sa dostáva pod tlak. Haha. Na chvíľku. |
 |
| Turn 4: Dávam Paskom dole druhý LR. Arti a wraithguarda čistí stred stola. |
 |
| Turn 4: Ostáva posledný LR a ten dáva dole avatar. Beštia s armourbanom. Haha. Stav. Pask zabil 2 LR za 4 kolá. Ynneari 10. Ach jaj. Ale tak dôležité je víťazstvo a 20:0 za vajp. |
Krčil
som sa za stenou nevysokej ruiny. Z diaľky ku mne doliehal spev kňaza
pridelného k našej jednotke. Na posilnenie morálky. Mne teda rozhodne
nepomáhal. Tanku, ktorý išiel za našimi chrbtami, velil génius. Samotný
zlikvidoval 2 nepriateľské tanky. Úctihodný výkon. Avšak stále to nebolo dosť.
Zvyšok falangy sa blížil. A vtedy vstúpili do boja ušatci. A všetko prestalo
dávať zmysel. Ruina dostala priamy zásaha a hrozilo, že ma suť pochová za živa.
A tak som sa rozbehol. Jediným možným smerom. K nepriateľovi. V správe od
veliteľa, ktorý videl môj útek z kupoly svojho tanku, som bol označený za
vhodný príklad odvahy a odhodlania postaviť sa smrti zoči voči bez ohľadu na
výhliadky na prežitie. Bol som ocenený a prevelený. Podľa vyjadrenie regimentálneho
komisára, takýto prejav odvahy nesmie ostať nevyužitý.
+
Kapitola XVII. Planina smrti (011.M42) +
Boje prebiehali so
striedavým úspechom. Víťazstvá striedali porážky. Nič sa však nevyrovnalo bitke
na Planine smrti. Tento nehostinný kus zeme poskytoval výborný priestor pre
nepriateľské pozície. Vysoké teploty, radiácia, elektrostatické búrky. Smrteľné
pre pechotu ako aj pre techniku. V tom čase už som bol seržantom vlastnej
jednotky. Séria náhodných udalosti prerástla až do môjho povýšenia. Úprimne, z mojej
pôvodnej jednoky som ostal ako posledný, a tak niekoho na vyššom mieste
napadlo, že to je znakom mojej schopnosti veliť. Pohyb nepriateľských síl na
planinách znepokojoval velenie už nejakú dobu, a tak náš regiment dostal rozkaz
podporiť naše pozície.
 |
| Tu nám to v pregame hodoch napadá a ideme prvý. Hrajú sa hoe objektivy za 5vp a kartičky podľa držaných objektivov do max. 6 na ruke. Vozidlá dostávajú každe kolo random haywire damage. Hmm. |
 |
| Turn 1 a 2: Prvé kolo je easy malo streľby. V druhom kole príde vultúrka, zničí serpentu. Z nej vypadnutých wraithguardov si podávajú naši wraithguardi a mažú ich. Čo to si odnesie aj mechanikum a umiera onager a chodítko. So far so good. |
 |
| Turn 3: Pask nevymaže jednotky sicaranov a najskúr sráca bodyguarda na cc haywire útoky a potom umiera tiež v ďašom kole lebo nevie zabiť jeden model. Haha. Súperom odmietajú prísť posily. Wraitknight a Knecht sú stále v rezervách. |
 |
| Turn 4: Na stole je vlastne taký chaos, že sam neviem čo. Do deployu na flatoutne druhá serpenta s wratguardov. Prežije streľbu ale nie melta bomby v cc. Wraithguarda prežije d-čkovú arti a nevieme ju zabiť. |
 |
| Turn 5: Wraithguarda páli artilerku a potom aj blob. Ach tie aktivácie. SH nám strpčujú život. Ak by sme končili je to ok. Ale nekončíme .... |
 |
| Turn 6: SH nám pomažú deploy. Knechta neudržalo ani 40 scriptov. Prichádzame o objektiv a je to po sčítaní prehra 2-18. Ale bola to slušný vykošťovačka. Moc slušná. |
Tentoraz
ani prítomnosť xenos nestačila. Ukázalo sa, že naša strana nie je jediná, ktorá
si vie zabezpečiť podporu ušatcov. Myslím, že po tejto bitke dostala dôvera k
nim poriadnu facku. Viedlo to k ich menej častému nasadzovaniu do bojov. Straty
v boji o planinu dosiahli úroveň 99,98%. Mňa našla záchranná skupina po 3
dňoch. Zásah nepriateľského plameňometu, potom ako spálil vojaka Greena, za
ktorým som sa krčil, zmenil moju pravú nohu v pahýľ, ohoreninu neschopnú
akéhokoľvek pohybu. Jediné na čom som sa zmohol, bolo doplaziť sa k
najbližšiemu zákopu. Tam, chránený telami mŕtvych, som v horúčkach prežil tri
dni pekla, blúznenia. S odstupom času si neviem vybaviť, čo bola skutočnosť a
čo preludy, čo spomienky na boj a čo výplody môjho mozgu. Po dlhej liečbe
nasledovalo ďalšie povýšenie. Veliteľ čaty. "Takýto vzor pevnej vôle a
neotrasiteľnej viery nemôže ostať bez povšimnutia." písalo sa v oficiálnom
vyhlásení.
 |
| Umelecké stvárnenie miesta bitky - Planina smrti. |
+
Kapitola XXVII. Krvaví bratia (019.M42) +
V priebehu kampane nikto
nevzbudzoval toľko strachu, ako krvaví bratia. Predtým cisárovi anjeli smrti,
nik menej ako veliteľ kapituly a hlavný knihovník. Teraz smrteľná hrozba.
Jeden, s túžbou po vedení prijal dary temných bohov, križoval bojiská ako démonický
princ. Druhý, taktický génius a strojca mnohých víťazstiev, chodiaca smrť v
mohutnom brnení. Po mnohých porážkach došlo imperiálne velenie k jednohlasnému
rozhodnutiu. Obaja musia byť eliminovaný. Čo sa ľahšie povie, ako urobí.
Velenie sa však málokedy zaujímalo o to, ako sa ich rozhodnutia zrealizujú.
Rokaz znel jednoducho. Podporiť ušatcov a udržať ich nažive do momentu, keď sa
budú môcť vysporiadať s touto hrozbou raz a navždy. A tak sme robili to, v čom
sme najlepší. Umierali.
 |
| V tejto hre nám kocky na úvod nepriali a prehrali sme každý roll of. Hrá sa relica plus kartičky podľa počtu kôl. Čím vyššie kolo tým viac kariet. Pome na to. Kill the brothers. |
 |
| Turn 1-2: FMC na nás vyletia. Čo to nakúzlia ale damage je minimálny. Guily sa skrýva za landing padom. Ja na oplátku advance po krídlach. Pomažeme devastov z podu ale katapracti kapitán ostáva a naloží harlekýnskym motorkám v cc. chainfistov. Nchávam sa eldarov hrať sa strede stola s démonmi (tí horrori sú fakt pain ako sa rozpadávajú) a ja idem na pravom flanku čistiť msu marínu. |
 |
| Turn 3-4: Zložím dole keepera a kairos dostane pár W. Rhiná padnú na tanky a plasmy, mariňáci postupne na lasguny. Plán sa podaril. Flank je čistý. Môžeme bežať po relic. Prichádzam o Paska, dostal d-čkom od magnusa. Guily umiera na wraithgardu, ktorá tam potom čistí stred stola od všetkého možného otravného. |
 |
| Turn 5: Blížime sa k relicu a snažíme sa ho udržať mimo dosah horrorov. To sa darí. Mažeme ich a ťaháme si relicu k sebe, obalujem ju oboma blobmi. |
 |
| Turn 5: Ešte sa snažím poškriabať Magnusa ale nedarí sa. Koniec hry. Počítame to a vychádza to na 20:0. Good. |
Cisár
nás ochraňuj. Prešli sme si peklom. Všetko čo sa tam dialo, akoby nebolo z
tohto sveta. Čítanie Tactica Imperialis nepatrí k mojim obľúbeným činnostiam,
ale ako od dôstojníka sa to očakáva. A myslím, že to má svoj zmysel. Podľa #917
ak sa veliteľ ocitne v situácii, v ktorej nevie ako sa má zachovať, je
najhoršie neurobiť nič. A tak som vydal ten jediný rozkaz, ktorého som sa vždy
obával ako radový vojak: "Nasadiť bojonety. Vpred." A vďaka
nesmrteľnému Cisárovi, fungovalo to. Nepriateľské sily to zjavne zaskočilo a
tak sa moji muži chopili iniciatívy a vytvorili na nepriateľské línie tlak.
Tlak, ktorý dovolil ušatcom urobiť to čo mali. Zabiť oboch bratov. Muži z mojej
veliteľskej jednotky boli nedočkaví kedy sa zapoja do boja, ale nejako sa mi
podarilo schladiť ich horúce hlavy a tak sme celú bitku prečkali v relatívnom
bezpečí. Nízka úroveň strát a zdrvujúca porážka heretikov pre mňa zamenali
jediné. Povýšenie. Ako veliteľ mechanizovaných jednotiek veteránov som mal
podľa môjho nadriadeného dôstojníka "využiť neskonalý taktický génius,
ktorý sa vo mne skrýva a priniesť Cisárovým vojskám ďalšie slávne
víťazstvá".
 |
| Vybrané zväzky Tactica Imperialis z osobnej zbierky Prétora Alessana. |
+
Kapitola XXXII. Božský stroj (024.M42) +
Nepriateľ povolal do boja jeho
najničivejšie jednotky. Titánov. Títo behemoti, podporení rýchlymi jednotkami
zradcovských mariňákov, začali pre imperiálne sily znamenať prekážku, ktorú
nemohli prekonať. Akákoľvek stratégia zlyhávala. Žiadny z plánov na ich
zničenie nepriniesol žiadaný výsledok. Moje jednotky mechanizovaných veteránov,
mali spolu s pechotou a zvyškami ťažkej techniky podporiť útok ušatcov. Boli
našou jedinou nádejou na zvrátenie nepriaznivého vývoja. A tak za lúčov ranného
slnka začal náš útok.
 |
| Ten lúč, to je požehnanie od Cisára. Vedel som to. |
 |
| Hráme na 6 objektivov, každá za 2vp a kartičky 3 na ruke. Ideme druhý. Deploy bol fasa. Do sredu stola sa dal kartón a vykladali sme sa simultánne. Odkryli sme to. A ukradli ini. Hehe. Opäť dostávame haywire kvôli počasiu. |
 |
| Turn 1-2: Snažíme sa ignorovať Warhounda v ruine a sústredíme sa na motorkové jednotky a rhiná. Čo sa nám celkom darí. Pechota advnace na objektivy a trolliť. |
 |
| Turn 2: Väčšia časť kommandy na bikoch od Iron Hands umiera na wraithgardu. Librariani umrú a s nimi aj buffy na jednotku. Stihli ešte kastnúť invi na Warhounda. A tak umreli oni. Pask prichádza na bodyguarda a sám dostáva dole HP na haywire počasie. |
 |
| Turn 3: Prichádzam o Paska a chiméru. Plus za kýbel pechoty. |
 |
| Intermezzo: S hot-shot laspistolovou v jednej rule a pw swordom v druhej, jeden z mála záber samotného Prétora Alessana z priameho nasadenia v boji. |
 |
| Turn 3-4? Warhound mi maže modely. Najskôr komplet scriptov. Potom nejakých eldarov. Nakoniec musí Warhound chargnúť platoonu ktorá sa blížila k objektivu. Dávam melta bombami asi 4HP dole, potom ale strácam na stomp priesta a blob uteká z boja. Nakoniec to nejako ustojíme a v 6 kole hra končí. Po sčítaní bodov končíme na výsledku 16:4. |
Ako väčšinou, čaty gardistov zaujali pozície na krídlach. A začali
postupovať vpred. Tentoraz však stáli proti mohutnej palebnej presile
nepriateľa. Jednotka odvedencov zmmizla v plazmovom inferne, ktoré rozpútali
zbrane titána. Veteráni, ktorým som velil, tvorili taktickú časť rezerv. V
elektromagnetickej búrke, ktorá zúrila v ruinách bývalého prosperujúceho mesta,
to bola dobrá voľba predlžujúca životnosť vozidiel. Keď sa však začalo rúcať aj
druhé krídlo, museli sme podporiť ich útok. Ukázalo sa to ako zlé rozhodnutie.
Chiméra prestala fungovať akonáhle sme opustili úkryt v ruinách. Okamžite nás
zamerali senzory titána a väčšina mojej skvady sa vyparila v plazmovom jase. So
zvyškom sme našli úkryt v blízkej budove. V boji sme nakoniec zvíťazili, a to
vďaka zbraniam našich spojencov. Ako jediného preživšieho dôstojníka účastného
v bitke ma opäť čakala odmena vo forme povýšenia. "Vzorný príklad dokonalého
spojenia taktickej vyzretosti a osobnej odvahy." tak to stálo v doručených
papieroch.
 |
| Obrazový záznam Titánom zničeného mesta. |
+ Kapitola XLII. Kapitulácia (031.M42) +
 |
| Posledná hra mala byť s Messhuggem a Dawexom, ale keďže nemali chuť hrať proti Ynneari, tak sme si placli 20:0 pre nás a mali čas obsmrdať pri ostatných stoloch a v kľude sa pobaliť a pobaviť. |
Po anihilácii všetkých titánov na planéte naši spojenci bez akéhokoľvek
vysvetlenia opustili planétu. Bol to krok, ktorí sme všetci so skrývaným
nadšením prijali. Posledné oblasti, ktoré ešte kládli odpor, boli rozdrvené v
28. roku kampane. Zvyšky síl zradcovského mechanika odolávali vo svojich
pevnostiach, ale ani ich mohutné múry neodolali neutíchajúcemu bombardovaniu a
opakovaným útokom pechoty a tankov. Boje ešte pokračovali niekoľko mesiacov,
ale nakoniec sa podarilo priviesť rebelujúci svet späť pod ochranné krídla
Impéria. V tom čase som už bol súčasťou vrchného velenia, nádejný mladý
dôstojník, ktorého si pod ochranné krídla zobral sám Hlavný Militant
subsektoru. Bol to začiatok hviezdnej kariéry. Ale o tom až v ďalšej knihe.
 |
| Niekoľko ocenení Prétora Alessana Kiaslova. Ním najviac cenené sa nachádza uprostred - Honorifica Imperialis Potanica, udelené samotným Vrchným Militantom Segmenta, Veľkovojvodcom Potanom z Prágu |
+++ Alessan +++
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A teraz ešte pár skutočných slov. Napadá ma len. Bola to riadna jazda. Od piatkového večera až po nedeľné vyhlásenie výsledkov. Bol to môj posledný turnaj vo W40k 7ed. S mojou gardou, ktorá ma sprevádzala celou (a nielen) 7-čkou. A musím povedať, že som si ho neskutočne užil. Opäť to raz bolo stretko s ľuďmi s rovnakou poruchou. Kecalo sa, pilo sa, kričalo sa, hralo sa, plakalo sa, tešilo sa. Bolo tam všetko čo malo byť.
Nebudem nejako naťahovať. Chcem poďakovať každému, kto sa zúčastnil a pridal svoju trošku, aby to bolo tak ako malo byť. Grigorimu za zorgovanie, Markanovi za bufeee (scharzwaldská šunka a tmavý toast bitte do toastov), spoluhráčovi Mišovi za dorovnanie handicapu v podobe gardy a super herný výkon, protihráčom za fantastické hry, plné epic momentov, chalan z Warzony za showcase/play (pôjdem do tých baretov) a všetkým zúčastneným, bo to ste vy a to je Karak. As always. Stálo to za to. Lebo Hradec je pre nás srdiečko.
Musím povedať, že to bola "dôstojná" rozlúčka s edíciou. A teším sa na ďalšiu. Prečo ? Pretože W40k je best. Aj keď možno nie herne, ale vo všetkom ostatnom áno. Teda aspoň pre mňa. A myslím, že pre všetkých čo sa zúčastnili.
Tak teda ďakujem za pozornosť a vidíme sa v 8 edícii. By the way. Skončili sme druhí. But the question is: Who cares ? Mana-mana.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára